Srpen 2015

Späť do školy!

28. srpna 2015 v 19:18 | Kika |  Denník
Ten nadpis znie ako reklama na nákup školských potrieb v Tescu :-D Tento článok bude zameraný hlavne na strednú školu/pre prvákov, ale pokúsim sa trochu zhrnúť, aj keď idete do deviateho ročníka :-) ale určite, teda dúfam, že tento článok bude baviť aj staršie ročníky. A to je už na nich, či mi dajú za pravdu, alebo ma naopak celú skomentujú :-D
Tak poďme do toho! :-)

Veľký rozdiel..

27. srpna 2015 v 20:51 | Kika |  Téma týždňa
"Mať rád vs. milovať."
K tejto téme týždňa sa radšej nebudem vyjadrovať.
Myslím si, že každý vieme aký obrovský rozdiel medzi tymito dvoma slovami je (ak nie, tak sa
dočítate na ďalších stovkách blogov, čo sa k tejto TT vyjadrujú).
Povedala by som len, že z mať rád sa do fázy -milovať- dostanete veľmi ľahko, škoda že naspäť to tak
ľahko už nejde..
Snaď sa Vám budú páčiť priložené obrázky v celom článku. :-)

Divergencia - Rezistenia - Experiment - Štyri

26. srpna 2015 v 12:56 | Kika
O týchto knihách sa hovorí, že je to najpopulárnejšia dystopická séria súčastnosti.
Túto sériu kníh som dočítala nedávno a teraz vám prinášam moju recenziu na každú z týchto kníh :-)
Rozkliknite celý článok.

Dni ubiehajú..

24. srpna 2015 v 21:40 | Kika |  Denník
Leto nám už končí a my školopovinní (ja vlastne už oficiálne úplne školopovinná nebudem :-D 10 ročná povinná dochádzka skončila), ale to na tom nič nemení, že pomaly ale iste nám začne školská denná rutina. Kto sa teší? Asi blbá otázka. Pár dní som sa neozvala, pretože som podnikla pár výletov :-) o ktorých vám teraz napíšem, tak keď chcete si prečítajte. Budem rada :-)
Takže v piatok som bola na letnom kine :-) posledný film toto leto a dávali Milionára z chatrče, čo som predtým nikdy nevidela (ak ani vy, oplatí sa pozrieť) po filme boli kamošky hladné, tak sme ešte zbehli do bagetérií na zapekačku a potom sme sa pomaly pobrali domov :-) na druhý deň ma čakala celkom dlhá cesta. Išla som navštíviť kamarátky. V sobotu krátko po jedenástej hodine som išla na autobus. Prišla som do Nitry na železničnú stanicu, kde nebola ani elektronická tabuľa o príchode a odchode vlakov a na ktorej kolaji stoja, takže som bola dosť zmätená, ale nakoniec som našťastie nastúpila na správny vlak :-)
Išla som novým vlakom bez kupéčiek, takže sa to obišlo bez zbytočných stresov, že neviem kedy vystúpiť, pretože mi to pekne písalo, kde sa práve nachádzame :-) cesta ubehla dosť rýchlo, až na to že som celú cestu musela počúvať nevychované decko s mamou. Ešte len nastúpili už reval, že chce tablet a potom napodobňoval celú cestu somára a inú ešte asi neobjavenú zver. Tie zvuky boli fakt strašné a ozývali sa na celý vagón. Dosť sa čudujem, že ten starší pán vo vedľajšej štvorke dokázal zaspať. Alebo sa len možno len tak tváril, aby mu nepraskli nervy. Každopádne bolo dosť zarážajúce, že mama toho chlapca mu nič nepovedala, ten chlapec mal okolo 10 rokov minimálne. Robiť toto moje dieťa, alebo robiť toto ja mojim rodičom v tom veku, tak by sa určite na tom nesmiali ako ona na ňom.
Tak a už som na mieste. Čakala som hodinu a pol na autobus do dediny, kde kamoška bývala. Na stanici sa pohybovali celkom divní ľudia. Najviac ma dorazil jeden chlap resp. dedko v pokročilom veku v podnapitom stave, ktorý sa so mnou začal rozprávať. Vlastne rozprával len on, mňa to vôbec nazaujímalo a len som mu prikyvovala, pretože mi potom stále opakoval či ho počúvam. Potom mi začal ukazovať na informačnej tabuli autobusov názorné ukážky, čo on robí v robote.. No smiech som neudržala :-D našťastie si to nevšimol.. Na moje šťastie išiel ešte aj na ten istý autobus čo ja.. no veď prečo nie. Zatvárila som sa ako zdvorilá slečna a pustila som ho v rade pred seba. Nechcela som byť zdvorilá, len som sa bála, že by si prisadol ku mne v autobuse. Ale zas na moje šťastie, keď som nastúpila, ihneď sa postavil, že nech si sadnem k nemu. Zdvorile som povedala, že to je dobré ja idem dozadšie. Našťastie to vzdal. Ľudia na mňa hádzali ľútostivé pohľady a chlapci v mojom veku mali o zábavu teda postarané.. :-D našťastie aj cesta autobusom dopadla dobre, vystúpila som na správnej zastávke a tam ma už čakala kamoška. :-) problém bol zvládnutý na jednotku.. -cesta :-)
Ešte v ten deň, ale neskôr sme išli pozrieť na zápas vo futbale dorastencov. Remízovali 2:2. Stretli sme sa aj s druhom kamarátkou aj spolužiačkou. Boli sme spolu asi 2 hodiny a potom sme sa každá rozišli "domov" na večeru :-) ja s kamaškou ku ktorej som došla a druhá kamoška ku sebe. O 9 večer sme sa zas stretli a išli sme na pizzu. :-) tam sme tiež pobudli nejaké dve hodiny, veľmi sme sa nasmiali :-D časník už ledva čakal dokým tú pizzu dojeme (viac sme kecali než jedli) zaplatíme a odídeme. :-D neustále na nás pozeral a už ledva čakal kedy vypadneme. A to sme ani neboli hlučné.
Odišli sme okolo 11, osprchovala som sa a ešte sme si zahrali s kamarátkou, jej sestrou a sesternicou (v tie dni ich tam bolo strašne veľa :-D bol u nej ešte aj bratranec, ale ten je ešte malý a musel ísť spať, aj keď chcel byť s nami) no zahrali sme si Slovensko. Skončila som druhá.. :-D kamoška ma predbehla.. a to som bola najstaršia tam. Čo už, mala som zlé otázky :-D išli sme spať okolo pol 1. Únavu som necítila, ale všetci ostatní boli už unavení..

Ráno som bola hore už o 8 :-D o posteľ som sa delila s týmto rozkošným prasiatkom :-D všetci ostatný ešte spali. O deviatej sa kamoška už zobudila ale ešte do 10 sme boli v posteliach :-D nedopatrením sa mi podarilo zobudiť inú kamošku o 8 ráno, pretože na messengeri som náhodou stlačila že videohovor a keďže si nevypla na noc wi-fi začalo jej to zvoniť :-D aspoň sa ponaučila a začne si to vypínať :-D ale bolo to náhodou fakt.. :-D o 11 sme išli raňajkovať :-D potom všetci išli do kostola, ale ja som ten typ "neuznávam žiadne náboženstvo" sme s kamoškou ostali u nej. O pol jednej sme išli obedovať,v tom čase sme už mali čakať druhú kamošku pred jej domom :-D ale našťastie ani druhá kamoška sa neponáhlala, takže sme sa stretli až o 1 a nikto na nikoho zbytočne nečakal. Išli sme na takú menšiu túru, skôr by som to nazvala prechádzkou :-D
Cesta trvala asi hodinu. Cieľ bol tam za tymi stromami na pravej strane. Na ďalšej fotke zistíte, čo sa tam nachádza :-) Toto je už fotka z cesty naspäť, to sme už išli cez dedinu. Ale hore sme išli ak si všimnete v tej dateline na lavej strane vyšlapanú cestičku. Tak tade.
Za timi stromami sa nachádzal tento kostolík. Vraj je zapísaný v zozname UNESCO ale neviem čo je na tom pravdy :-D snáď vedia pri čom bývajú, tak možno to je pravda. Rozhodne ľudia naokolo sa ako pri kostolíku nechovali. Mali sme možnosť vidieť z dialky nahého opalujúceho chlapa so svojou ženou (oblečenou :-D). Rodičia mi vraveli ešte doma, že pre mňa prídu až okolo piatej, takže sme si mysleli, že sa ešte v pohode stíhame vrátiť naspäť ku nim. Ale nie. Ešte boli len dve hodiny a už mi rodičia volajú, že sú na ceste a že o hodinu budú na mieste. Takže sme sa ani nemohli moc poobzerať ani sa posadiť a išli sme naspäť do dediny (cez inú dedinu, to čo som spomínala hore) keďže cesta trvala hodinu, nevedela som či sa stíhame vrátiť. Ale už sme boli v dedine a rodičia mi volajú, že sú tam takže sme to pekne všetko stihli :-)
Rozlúčila som sa s kamoškami (o chvílu sa aj tak vidíme.. že druhého septembra..) a vyrazili sme aj s rodičmi domov. :-)
Cestou sme sa ešte zastavili na výstave vláčikov v Mlynoch v Nitre. Bolo to pekné a je to fakt do detailov spravené :-)

Dnešok som strávila doma pozeraním televízora :-D kukala som Talent a Moja mama varí lepšie než tvoja (zaráža ma ako na pohľad normálni ľudia sa tam správajú :-D) čítala som ešte knihu a bola trochu so psami. Zajtra plánujem s kamoškami ísť na studenú čokoládu do mesta a ku koncu týždňa ešte raz na nákupy do Bratislavy. :-) a potom už aj keď nechcem, fakt príde na rad tá škola.. ja sa tak neteším. Tento rok nám začnú aj maturitné odbory a ja fakt nemám náladu sa učiť ešte viac ako doteraz..
Neviem či si to niekto dočítal celé, rozhodne mi to trvalo napísať dosť dlho, takže dúfam, že aspoň pár ľudí to dočítalo, aj keď to bolo možno dosť nezáživné. Budem sa snažiť v blízkej budúcnosti napísať už niečo kvalitné a nie len takýto denníček :-D

Ako si užívate posledné dni voľna vy? :-)

Prepáčte za prípadné preklepy a gramatické chyby v článku, nemám sily to čítať po sebe ešte raz :-)


Sen #1 + dnešný deň

20. srpna 2015 v 19:17 | Kika |  Denník
Keď práve začínam písať tento článok, nemám ani tušenie či bude dlhý alebo nie.
Preto, budem rada ak si pustíte túto pesničku, pohodlne sa usadíte
a venujete pár minút zo svojho života čítaním týmto mojim článkom.
Pretože každý okamih je vzácny a ja som rada, že ste sa rozhodli práve tento venovať mne. :-)
Pekný večer!
Dnešok začínal tak ako každý iný prázdninový deň. A vlastne celý deň bola taká prázdninová rutina. Zobudila som sa krátko pred desiatou. (čo je rekord, posledné dni som vstávala o dosť neskôr) Počas spánku sa mi sníval sen. Bol celkom zaujímavý. A keďže posledný čas mám takú úchylku, že si hľadám kľúčové veci zo sna v snári, ani teraz som neurobila inak. Určite viete o tej mačkovitej šelme čo ju nevedia chytiť, poslednú správu čo som o nej postrehla bolo, že sa pohybuje za sídliskom v Bratislave (Vinohrady) a že ide buď o pumu alebo mláďa leva. Neviem či ju už chytili, moc som sa o to nezaujímala. Ale keďže v ten deň, keď to daváli v televíznych novinách som bola v Bratislave nejak sa mi to nevymazalo z pamäte. Ale teraz späť k snu, aj keď s touto témou podľa môjho názora úzko súvisí. Čo sa mi vlastne snívalo? Išlo tam vlastne o to, že som bola u babky. A tie šelmy- čiernu pumu a leva s levíčatami mala pred domom na úteku a ohrozovali nás. Preskakovali ploty, pokúšali sa dostať dnu. Jedného z mojich psov (ktorého mám doma a nie u babky :-D) zabili... proste sme sa pred nimi skrývali. Sen skončil tak, že všetci na mňa kričali nech zavolám na políciu, ale ja som nemohla, pretože som nevedela presnú babkinu adresu :-D (čo ani neviem.. :-D) V tom som sa zobudila. Čo mi ten sen má vraj povedať? skrývať sa - dlho ti bude trvať, než si dáš veci do poriadku (tak toto ma sakra ser*) báť sa - pevné puto
puma - rýchla reakcia lev,byť ním napadnutý - hrozí vám nebezpečenstvo lev,vidieť levicu s mladými - mali by ste sa zmieriť so svojim súperom lev-vidieť leva na slobode - máte silného súpera mŕtvy pes - pohybujete sa medzi nepriateľsky zmýšľajúcimi ľuďmi
Tak uvidíme čo bude z tohoto sna pravda... časom

Takže prebudila som sa, dala si raňajky skladajúce sa z pár muffinov, ktoré som včera piekla (prvýkrát som piekla :-D) . Dočítala som knihu Zápisník jedné lásky. Recenzia už čoskoro. A začala som čítať ďalšiu knihu P.S. Miluji tě. Prešla som ešte len pár kapitôl ale tá kniha je úžasná. *.*

Neskôr som išla s rodičmi do Tesca. Kde mi kúpili super bežecké topánky musím sa dokopať už začať opäť behať a krátke pyžamo. :-) Všetko čo som si kúpila tento mesiac vám môžem pofotiť a zhrnúť do jedného článku na konci mesiaca, ak by ste mali záujem.


Potom som si na záhrade pozbierala černice, ktoré jem aj teraz. Už mi ich veľa neostalo. Rozhodne ale černice sú výhercami tohto leta pre mňa. Iné ovocie snáď v takom množstve nejem ani :-D
Teraz sa práve uchyľuje k búrke. Milujem búrky, ale už mi začína aj chýbať slniečko a tie teplé dni. Tak snáď sa k nám pekné dni čoskoro vrátia. :-) Dúfam že sa vám článok páčil a prajem vám zvyšok pekného večera :-)

Pamätáte si svoje sny? Vyhľadávate ich význam v snári? :-D




Jeseň nám už klope na dvere..

18. srpna 2015 v 13:19 | Kika |  Denník
Keď už nám druhý deň takto vytrvalo prší a začíname si uvedomovať že, jeseň sa k nám už nenávratne blíži obrovskými krokmi, rozhodla som sa navodiť aj tu na blogu, aspoň týmto jedným článkom začínajúcu jesennú atmosféru. Toto ročné obdobie nemám veľmi rada.. Raz vám je zima o chvíločku už zas moc teplo. Neviete čo si máte obliecť, pretože netušíte či sa v ten deň práve nespustí dážď. Ale zas na druhej strane, milujem pohodlné bavlnené svetre a zamračenú oblohu s príjemným vzduchom. Toto počasie je ako stvorené na oddych, zababušenie sa do teplej deky a stráviť deň čítaním príjemnej knihy.
- umelecký opis -

Jeseň na Zemi vyzerá ako hmýriace sa farebné fliačky poletujúcich z miesta na miesto. Ľudia sú uponáhlaní a v počasí pod psa sa rýchlo pokúšajú dostať na miesto, kde potrebujú. Dáždniky zrazu rastú ako huby po daždi. Záplavy sĺz z neba na nás padajú takmer každodenne. Často začujeme veľký buchot, akoby sa na nás Boh hneval. Po hrome nasleduje pár sekundová žiara z nebies a osvieti povrch Zeme na okolí. Žiara z nebies dopadá na ľudské domovy a ľudia nepokojne sludujú jeho tiene v kvapôčkách vody na obloku. Ale, sú aj dni pekné. Slniečko svieti ako plamienok sviečky a jemne hreje na lícach. Stromy sa kývu sťa kyvadlové hodiny a listy akoby vypadli priamo z maliarovho plátna. Lístočky nenápadne potichučku dopadajú na studený povrch zeme a čakajú, kedy ich pani Zima prikryje bielou jemnou ale ľadovou prikrývkou.

Máte radi jeseň? Ak áno/nie tak prečo? :-)

Fotka z pred dvoch rokov.

Sú ženy skutočne rovnoprávne?

16. srpna 2015 v 19:09 | Kika |  Denník
Nie, tento článok ma nenapadol len tak :-D na túto tému som písala sloh do školy. Bolo to na olympiádu z predmetu Výchova k ľudským právam. A keďže som skončila na druhom mieste (o jeden bod som prehrala v teoretickej časti), som sa rozhodla Vám sem tento článok prepísať. :-) Neviem či je zaujímavý, snáď áno, keď zaujal učiteľov, že ho ohodnotili najlepšie. Ale to musíte posúdiť sami. Samozrejme v komentároch určite vyjadrite svoj názor, či už na túto problematiku alebo priamo k môjmu článku. :-) Príjemné čítanie.
Dostáva žena rovnako veľa peňazí za svoju prácu ako muž? Odpoveď je jasná, Poväčšinou nie. Je to spravodlivé? Žena vo svete je vnímaná ako to nežnejšie slabšie pohlavie. Ale keď už vykonáva rovnakú prácu ako muž, prečo nie je odmenená rovnakou plácou? Vykonáva snáď tú prácu horšie? V niektorej krajine (asi vo Švajčiarsku)majú firmy určený minimálny počet žien/ manažérok, ktoré musia byť zamestnané. Do firmy samozrejme neprejímajú hoc ktoré ženy bez praxe a skúseností a stáva sa, že jedna žena musí stíhať viac firiem naraz. Kdežto mužovi by dali šancu spravovať firmu aj bez akýchkoľvek skúseností. Väčšina žien túži po rodine a dieťati. Nástupom na materskú dovolenku získa nejaké peniaze, ale je to suma, ktorá je smiešna. Na mesačné žitie seba aj svojho dieťaťa (jedenie, oblečenie, plienky..) zaplatí oveľa viac. Myslím si, že ženy nie sú úplne zrovnoprávnené. Síce je to lepšie, a to oveľa ako v minulosti, ale stále je čo doháňať. Či už v oblasti práce, financií alebo rodiny. Mnoho ľudí aj v dnešnej dobe vníma ženu ako "žienku domácu", ktorá by za svoj život nemala rozbehnúť veľkú kariéru, ale jej osud je starať sa o deti a domácnosť. Čo nie je moc správne.

Dodatok: Toto som do slohu už nenapísala, ale pridám vám to sem. :-) Tento rok na dovolenke sa tento môj názor opäť potvrdil. Chceli sme navštíviť jednu katedrálu v Taliansku. Samozrejme bolo veľmi teplo, tak sme mali kraťase a ramienkové tričká. Hneď nám povedali, že sa musíme zahaliť (plecia a kolená). Nebolo na tom nič pohoršujúce, ale nebolo pekné to, že muži tam kľudne mohli ísť aj poodhalovaní. To bolo pre mňa také nepochopiteľné. Všetci hovoria, že ženy sú zrovnoprávnené, ale jak to, že muž sa nemusí zahaliť? Myslím si, že keď sa rozhodnete navštíviť nejaké sväté miesto, nejdete tam s telom ale s dušou. Nemalo by záležať na tom, že ako vyzeráte, čo máte oblečené alebo ako máte prefarbené vlasy. Dôležité je to, čo máte vo vnútri.



Každý ho máme

13. srpna 2015 v 17:55 | Kika |  Téma týždňa
Poznáte ten pocit, keď viete, že robíte nesprávnu vec, ale aj tak si ju neviete odpustiť? Myslím si, že áno. Viete, že konáte nesprávne, ale kebyže dané rozhodnutie nespravíte, ľutovali by ste to. Vnútorný démon sa vždy ozve nečakane, keď to najmenej čakáte a udrie mocne. V tom okamihu si myslíte, že toto rozhodnutie, ktoré vám vnukol do hlavy váš démon, je najlepšie aké môžete spraviť. Neskôr svoje činy, ktoré ste uskutočnili v rýchlosti oľutujete, ale mnohokrát aj zistíte, že ste konali správne. Ako si predstavujete svojho vnútorného démona? Nádherná čiernovlasá slečna, ktorá má tie najlepšie a najpomstichtivejšie nápady alebo nenápadný blonďavý kučeravý chlapec s nevinným výrazom? Alebo ako kreslenú postavičku čerta, ktorá sa tak často objavuje v hlave Homra Simpsona? (áno to je môj prípad :-D)
Nech už vyzerá akokoľvek, jeho nápady sú v jednom okamihu úžasné, ale po nejakej dobe zistíte, že ste konali neuvážene a v napätí, v hneve.. a napokon by to mohlo celé skončiť inak. Preto predtým, než niečo nepekné, čo nám hovorí náš vnútorný démon povieme alebo spravíme, mali by sme si to dobre rozmyslieť. Nie nadarmo sa hovorí: "Dvakrát meraj raz rež."

A čo vy? Ako si predstavujete svojho démona? Čo najhoršie sa vám pokúšal vnútiť a vy ste podľahli?



Poznajú zvieratá emócie, city, lásku?!

7. srpna 2015 v 10:56 | Kika |  Téma týždňa
Tak majú ich? Táto otázka je veľmi rozporuplná. Na internete existuje mnoho diskusií na túto tému, ale taktiež som mala šancu aj počuť množstvo hádok na "vlastné uši". Tak ako to vlastne je? Poviem vám môj názor. Podľa mňa zvieratá emócie, city a lásku dokonca aj smútok určite prežívajú. V mnoho prípadoch sú zvieratá ešte oveľa inteligentnejšie ako my ľudia, tak prečo by ich príroda oberala o tieto možnosti? Zoberme si zvieratá všeobecne. Mnoho z nich vie vycítiť chorobu človeka alebo nebezpečenstvo napr. zemetrasenie. Už len to považujem za niečo úžasné, čo my ľudia nedokážeme. Alebo delfíny. Už len to ich dorozumievanie, je niečo neuveriteľné, vedia pomáhať postihnutným a dokonca v nebezpečenstve vždy pomôžu najslabšiemu (v mori bola žena, muž, deti.. a tehotná žena. Čo myslíte komu pomohli ako prvému? Áno tehotnej žene). Alebo sa teraz skúsme zamerať na tie emócie a city. Videli ste niekedy psa veselého alebo smutného? Ja áno. Už len to vrtenie chvostíka po vašom príchode domov naznačuje radosť. Zničil vám pes vaše nové topánky a vy ste ho potrestali? Určite ste postrehli u neho smútok a ľútosť. Psi neuveriteľne cítia smútok. Trúchlia za svojimi majiteľmi, ktorí ich navždy opustili. Ak ste videli napríklad film Hachiko(odporúčam),určite viete o čom hovorím. Ďalej také slony a šimpanzy trúchlia nad stratou svojich rodinných príslušníkov a spoločníkov. Alebo naše labute. Nedokážu žiť sami. Matky mrožov trúchlia, keď vidia že pytliaci chytajú ich deti. A takto by sa dalo pokračovať do aleluja.
Počuli ste príbeh o sloniciach Shirley a Jenny? Obe sa zišli po 22 rokoch, ako žili oddelene. Boli privezené do Elephant Sanctuary v Tenesee, aby mohli pokojne žiť a neboli vystavované stresu v cirkusoch, v ktorých boli obe na inom mieste. Keď ich predstavili, ľudia spozorovali u Jenny nezvyčajné správanie, chcela sa dostať do stajne, v ktorej bola Shirley. Potom začali vrieskať (je to spôsob zdravenia slonov, ktorí sa nevideli dlhý čas). Slonice sa dotkli cez mreže, ktoré ich oddeľovali a zostali spolu. Vychovávateľov to nadchlo a začali pátrať po ich pôvode. Zistili, že Shirley a Jenny spolu žili pred 22 rokmi v cirkuse, Jenny bola ešte mláďa a Shirley mala cez 20 rokov. Napriek tomu si na seba stále pamätali.

Tak čo myslíte? Majú zvieratá city, emócie a "iné nezmysli"?


Sicília

3. srpna 2015 v 11:21 | Kika |  Denník
Včera som sa vrátila z 8 dňovej dovolenky na Sicílií :-) preto som sa rozhodla napísať nejaký článok o mojich zážitkoch, skúsenostiach. Budem rada za každý komentár a veľmi ma poteší, keď napíšete aj vy, kde ste boli na dovolenke, ako bolo alebo poprípadne kam sa ešte len chystáte :-)